o nás

Autor: Veronika Svobodová | 12.4.2011 o 22:17 | (upravené 21.5.2011 o 10:15) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  585x

Nenávidím lietanie a predsa stále lietam niekde v oblakoch. Spytujem sa sama seba, ktoré oblaky sú najkrajšie? Alebo sú všetky rovnaké? Pochopiteľne nie. Čo tak oblaky nad Holandskom, ktoré zaváňajú tulipánmi alebo škótske oblaky, pod ktorými na nás niekde číha lochnesská príšera. Alebo to vlastne nie je o vodnej pare? Tak potom sa vrátim opäť na Zem a zasa sa dozviem už známu vetu: ,,Všetko je v ľuďoch a o ľuďoch“.

 

Totiž práve oblaky boli mojimi najlepšími priateľmi počas jedného z mojich pracovných pobytov v zahraničí. Ak premýšľate nad otázkou, čo boli pre mňa potom ľudia, zvážte to. Odpoveď by sa vám nemusela vôbec páčiť...

Zamýšľam sa, čo je horšie, intrigy a závisť alebo nezáujem a chlad? Nedávno som sa stretla so svojou starou známou, ktorá mi hovorila o svojom pohľade na mentalitu slovenského národa, zvlášť o tzv.,,východniarskom komplexe“. Priznám sa tento pojem som počula prvýkrát, avšak všeobecne o slovenskej mentalite by sa dalo hovoriť veľmi dlho. To ale neplatí iba pre našu samotnú republiku, keďže každá krajina v sebe ukrýva ,,čaro“ mentality národa. Avšak nie je to prvýkrát, kedy niekto posudzoval náš národ. Je pravda, že mnoho Slovákov má predsudky a nie sú natoľko otvorení zmenám ako západnejšie krajiny. Je pravda, že medzi nimi panujú intrigy a závisť. Preto často počujeme o tom ako veľmi sa líšime od Západu alebo od iných odľahlých krajín sveta. Nie každý chce však priznať, že ani tam ďaleko preďaleko za oceánom nie je všetko také ružové ako sa zdá.

Predstavte si situáciu, že vám umrel príbuzný alebo máte problémy v rodine. Samozrejme, že človeka takéto skutočnosti obmedzujú pri dosiahnutí efektívnej práce alebo pri uvažovaní. Je to predsa len psychická záležitosť, ktorú každý zvláda po svojom. A teraz narovinu. Ideme s tým bremenom do práce, do školy a aj keď o tom nechceme hovoriť, druhá strana či kolektív to vycíti za nás a v tom lepšom prípade nám chce pomôcť. Z mojej vlastnej skúsenosti viem, že aj profesori alebo zamestnávatelia dokážu byť natoľko ohľaduplní a tolerantní a poslať vás domov s tým, že sa máte dáť dokopy a na chvíľu vypnúť myseľ. Bola by som pokrytec, keby som tvrdila, že sa to nestalo práve doma v mojom rodnom Slovensku.

A teraz sa prenesieme za už spominaný oceán, kde by táto situácia skončila pomerne ináč. Nebudem tvrdiť, že by bol váš momentálny stav každému jednému Američanovi ukradnutý, pretože existujú výnimky ( predsa len Amerika už dávno nie je len o Američanoch, ale o prisťahovalcoch). Avšak na pracovisku by vznikla podstatná zmena. Nik nemá právo vypytovať sa vás, prečo ste zarmútení alebo smutní, prečo vyzeráte bledo s kruhami pod očami a prečo zaspávate na pracovnom stole. Ak by sa tak stalo, kľudne ho môžete udať. Neviem ako vám , ale mne sa to zdá tak trochu arogantné a povrchné. Tak trochu dosť. Predsa sme len ľudia a nie zvery, dostali sme dar hovoriť, tak hovorme, klaďme otázky, diskutujme, riešme problémy spoločne, nielen v našich hlavách a za chrbtami iných.

Tak čo je teda horšie, intrigy a závisť alebo nezáujem a chlad?

Síce preferujem zimu, ale v tomto prípade by som radšej siahla po slnečných lúčoch a teple.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

SVET

Šoky, nefunkčné lepidlo a Trump. Ako Rakúsko už deväť mesiacov volí prezidenta

Z víťazstiev sa už tešili, rozhodne sa až teraz.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?