reklama

môj prvý let

Letí letí, všetko letí, čo má krídla, všetko letí....pamätáte si ešte na túto stále obľúbenú hru v detstve? Ja nikdy nezabudnem na tie naše odpovede, ktoré nasvedčovali, že v detských očiach môže letieť dokonca aj slon, veď má predsa veľké uši, avšak v tomto prípade by správnou odpoveďou bolo ...lietadlo letí!!! Ale občas ani neletí...a práve to je jasným príkladom môjho premiérového letu, ktorý som absolvovala pred niečo vyše 7 rokmi.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

Mala som iba 16 rokov, keď som sa odhodlala na svoju prvú cestu do zahraničia. Išlo o návštevu sestry, ktorá tam žila už niekoľko rokov. Bola som nadšená z toho, že spoznám a uvidím niečo nové. Avšak tomu predchádzala dlhá cesta do Prahy odkiaľ som mala letieť do Anglicka, presnejšie do Manchestra. Ako mladú tínedžerku ma nemohlo len tak niečo rozhodiť, takže nejaké tie nedorozumenia ohľadne môjho zľavneného preukazu na autobus nestoja ani za zmienku. Po fyzicky náročnej ceste v noci do Prahy ma na autobusovej stanici čakala moja kamarátka D., ktorá mi pomohla s orientáciou v metre a odprevadila ma na letisko.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A vtedy to prišlo. Strach a zvláštne žalúdočné stavy, ktoré mi pripomínali, že budem letieť po prvýkrát v živote. Ako sa vraví:,, Všetko je raz po prvý raz“. Dovtedy som už mala nejaké tie informácie ako to prebieha na letisku avšak nič obsiahle. Moji priatelia ako aj D. sa mi to snažili vysvetliť ešte raz, ale záhadou bolo, prečo to každý vysvetľuje ináč. A tak som sa začala spoliehať sama na seba. Keďže som mala ešte dostatok času pred check-inom, sadla som si s tým, že sa niečoho napijem a trošku zrelaxujem pred cestou. Neuvedomila som si ale jeden dôležitý fakt a to ten, že cestou na letisko som sa občas náhlila a v mojej taške nastal tiež akýsi zmätok. S obrovskou chuťou som si otvorila svoju minerálku. Netušila som, že po jej otvorení ma chuť totálne prejde. Asi 7 okolo sediacich Nemcov privítalo Veľkú Noc  o čosi skôr ako zvyčajne a ja som ostala len nemo stáť s úžasom na tvári a poriadnou dávkou hanby. Po tejto nepriaznivej skutočnosti som vzala nohy na plecia a premiestnila som sa spolu so svojou minerálkou o čosi ďalej. Ako som tak sedela a čas plynul, začala som si uvedomovať, že môj let stále nie je zobrazený na tabuli odletov. Bolo mi to čudné a tak som podišla k okienku s informáciami, aby som sa uistila. Pani, zodpovedná za tieto informácie ma veľmi ukľudnila, keď mi oznámila, že ona netuší prečo a nevie mi to objasniť. A tak mi neostávalo nič iné iba si sadnúť alebo sa opýtať niekoho iného. Riskla som tú druhú možnosť, kde mi už našťastie pomohli.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O nejakú tú hodinku som už sedela v lietadle počúvajúc pokyny o bezpečnosti. Sedela som v trojsedadle spolu s nemeckým manželským párom. Pani si listovala časopis a jej mažel hltavo čítal detektívku. Po dlhom čakaní na letisku konečne prišlo to najočakávanejšie a lietadlo sa pohlo spolu so mnou. Avšak nie nadlho. Pri mojom šťastí to asi ani nie je prekvapivé. Motor lietadla totiž pri stúpaní nabral dvoch holubov a my sme prudko pristáli. Pred sebou som uvidela iba visiace masky a šokované tváre. Iba pán mažel, ktorý sedel vedľa mňa stále opakoval: ,,Alles wird gut“. A mal pravdu naše lietadlo pristálo v poriadku z výšky asi 30 metrov, ale do Anglicka sme doleteli samozrejme s obrovským meškaním. Verte či neverte, pri každom jednom lete si spomeniem na ten svoj prvý.

Veronika Svobodová

Veronika Svobodová

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ked to zistim,dam vam vediet Zoznam autorových rubrík:  Cesty a poznatkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu