vďaka za detstvo

Autor: Veronika Svobodová | 17.4.2011 o 0:08 | Karma článku: 5,95 | Prečítané:  955x

Veľa ľudí tvrdí, že by sa chcelo opäť preniesť do detských čias, kedy nás netrápili problémy typu ako zaplatiť nájomné, keď nám dal šéf výpoveď, ako správne vychovávať svoje deti, aby z nich nevyrástli grázli alebo iné ,,neplechy“, ktoré zaplavujú dnešný svet alebo ako sa vyhnúť rozvodom a problémom s platením alimentov.

Aj ja sa občas rada vraciam do čias kedy som navštevovala základnú školu a kedy som sa každý deň o 7:30 stretávala so svojím najlepším kamarátom D.na našej ulici. Ten ma stále ako správny gentleman, aj keď v tej dobe o hlavu nižší čakal pred svojím domom. Vždy mi priniesol nejakú sladkosť, ktorú mu pripravila jeho babička. Niekedy som to bola i ja, ktorá niečo prichystala. Pamätám sa ešte na voňavé čerstvé rožky z neďalekej pekárne, do ktorých sme si stále vydlubali dierku a nasypali granko. To bolo radosti.

Občas sa mi stalo, že som musela na D.čakať, pretože mu všetko trvalo strašne dlho. Ale mne to vôbec nevadilo. Veď akému žiakovi by prekážalo sem-tam si zabudnúť krikľavo zelenú aktovku v predsieni domu svojho najlepšieho priateľa, zistiť to až po príchode do školy a potom sa po ňu opätovne vracať cez vyučovanie. Naozaj sú to krásne spomienky, také nezabudnuteľné. Niektoré dni si pamätám, akoby to bolo včera. Nikdy nezabudnem na žltý bager, s ktorým sme sa hrávali, na Super Mária a jeho úžasnú silu, ani na hru s názvom Šípky, ktorými sme nechávali stopy na uliciach. Je toho ozaj veľa. A som rada, že je toho veľa.

A čo mám dnes? VEĽA. Mám život, ktorý je mojím najlepším priateľom. Mám všetko to, čo som dosiahla počas svojho detstva, ale s niekoľkými rozdielmi. Bývam v trojizbovom byte spolu s úžasnou kamarátkou. Namiesto rožka plného granka raňajkujeme cereálie s mliekom a k tomu samozrejme nesmie chýbať každodenná káva. Nezabúdam si aktovku, ale pre zmenu kabelku, v ktorej mám skoro všetko ,,na prežitie“. Nehrávam sa s hračkami, avšak pár plyšákov mi ostalo na posteli-takí moji anjeli. Ako náhradu mám plno učebníc a kníh, ale keďže zbožňujem knihy, vôbec mi to neprekáža. Zo Super Mária som preskákala na Facebook a internetové portály, kde občas strávim aj niekoľko hodín.

Síce už nechodím na húsenkovú dráhu a nenalieham na rodičov, aby mi kúpili cukrovú vatu, stále som v kútiku duše dieťa.Aj keď už pri návšteve starej mamy nedostávama vodu zmiešanú s bázovým sirupom, ale pohár kvalitného vína, stále som v kútiku duše dieťa. Aj keď už svojho najlepšieho kamaráta D.nestretávam často z dôvodu jeho vycestovania do inej krajiny(mimochodom, ktorý je teraz o dve hlavy vyšší), mám množstvo nových a skvelých priateľov, ktorých si neskutočne vážim.

Je pravda, že aj ja sa občas rada vraciam do detských čias, pretože práve prostredníctvom nich môžem vyjadriť vďaku za svoju dospelosť, prítomnosť a život, ktorý žijem. Ďakujem

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Geológ: Ochladili Zem a vyhubili ľudí. Našu planétu čaká supererupcia

Výbuch supervulkánu by bol aj dnes katastrofický, hovorí geochronológ Martin Danišík, ktorý publikoval v prestížnom vedeckom časopise.

BLOG INEKO

Máme priveľa magistrov a inžinierov, dlho študujeme a neodmeňujeme úspech

Rozdiely vo vzdelávaní medzi Slovenskom a krajinami OECD.

KOMENTÁRE

Nerobme z Kisku dobrého anjela, ide o princíp

To, čo sa urobilo v prípade prezidenta, očakávame aj pri vládnych kauzách.


Už ste čítali?